3. ROZHODNUTIE PRINÁŠA UČITEĽOV

Môj prvý učiteľ i chlebodarca

Po silnom uvedomení si reality „niečo sa pokrivilo, treba vyrovnať“ prišlo rozhodnutie „idem naprávať“. Ale odkiaľ začať?

Hovorí sa, že keď je človek pripravený, príde aj učiteľ. Do života mi vstúpilo zopár cenných ľudí – učiteľov, ktorí mi pomaly dávkovali učebný materiál. Poznanie, výzvu, motiváciu, niekedy aj slzičky nezdaru mi uštedrovali aj rôzne životné peripetie, ktoré ma vždy stuchli dopredua nedovolili kráčať späť. Bolo to veeeľmi náročné obdobie. Išlo v podstate o život. Vždy zvíťazil pud sebazáchovy a prežitia. Toto obdobie bolo pre mňa druhou vysokou školou – školou pravdivého života.

Sústredím sa na môjho prvého učiteľa pána Petra Planietu. Vďaka jeho manželke Martinke, mojej dobrej priateľke, som sa dostala do ich firmy Planéta food. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Tak, ako prichádza na svet všetko prvorodené… Jedného dňa sa ma spýtala:

„Vedela by si si predstaviť, že by si išla pracovať do Petrovej firmy? Potreboval by ťa. Vieme, že vieš variť a varenie je tvojim hobby. Chceme variť dobrú stravu, ty by si to zvládla.“

No neprijmi takúto ponuku. Peter mal vtedy rozbehnutý predaj a rozvoz zdravých potravin. Bol prvým priekopníkom v zásobovaní potravinami zdravej výživy v našej krajine. . Bola tam aj ďalšia výzva – zriadiť zdravú reštauráciu. Taka ešte na Slovensku nebola (vegánska
a makrobiotická…). Dovtedy som pracovala v rôznych gastro zariadeniach na rôznych postoch. Takže vízia nadštandartná.

Prijala som tu výzvu, aj keď som o komodite“ zdravé potraviny“ veľa nevedela. Ocitla som sa v krajine zázrakov. Vstup do predajne i skladu ma fascinoval. Také niečo som dovtedy nevidela. A ta vôňa! (zrejme od korenín). Prišlo mi to ako na stredovekej lodí, ktorá preváža koreniny. To ma dostalo! Zrazu som pocítila: „to je ono! Tu som správne! Tu budem pracovať!“

Usadila som sa teda v novoobjavenom teritóriu zdravých potravín. Cítila som sa doslova ako „Alenka v ríši divov“. Začala som skúmať poklady, ktoré ma obklopovali. Nasávala som atmosféru „znovuzrodenia“. Začala som si kupovať domov tieto liečivky a pomaly variť jedlá, ktoré síce boli typicky slovenské, ale boli iné. Lepšie. To iné som ešte nedokázala pomenovať. Fakt bol ten, že proste boli iné. Mali nejakú zvláštnu príjemnú pridanú hodnotu.

Od Petra a jeho predavačky Žanetky som sa postupne dozvedala informácie o potravinách, MB životnom štýle, MB varení. Stretávala som sa uňho s ľuďmi, ktorí (podobne ako ja) vykročili na cestu zmeny – a prospievalo im to. Tak ako aj mne a mojej rodine. Vďaka.

Stále som si uvedomovala: „Tu som správne, tu som doma. Tu som našla „gastronómiu s ľudskou tvarou“, ktorú som vždy hľadala. Vedome i podvedome“.

Neskôr som pod vlajkou Planéta food varila zdravé jedla vo vedľajšej reštaurácii Divoká kačka, kde dovtedy varili aj zdravé vegánske jedlá. Majitelia sa dohodli, že spoja priestor a know how
a začnú ponúkať MB jedlá. To bola odvaha – z ich aj z mojej strany! Dovtedy som nikdy nevarila pre verejnosť, a to ešte zdravé jedlá…

Nejako mi však to varenie „učarovalo“ a prirástlo k srdcu. Našla som sa v ňom. Začala som realizovať gastronómiu s ľudskou tvárou. To bolo krédo do ďalšieho odborného i súkromného života.

Prichádzali ľudia, ktorí mali väčšinou nejaké zdravotné problémy. Postupne ich pribúdalo a rástla spokojnosť. Pribúdali aj prejavy vďaky, úcty, uznania. V priebehu prvého mesiaca som denne varila niekedy aj 50 obedov. Priemerné tých 30 – 40. Bol to záber. Ale začalo sa mi to páčiť.
A začali prichádzať aj zmeny zdravotné u mňa a u mojej rodiny. To bol ten najväčší bonus. Vďaka.

Život začal naberať na obrátkach, prišla radosť, naplnenie, uznanie. Dostala som sa do správneho životného víru, vial priaznivý vánok do plachiet. Život pred sebou. Ten za sebou už nebolel, prekročili sme svoj tieň a začali sa postupne uzdravovať. Na tele aj na duši.

Na dôvažok: Peter a ja sme išli neskor každý svojou cestou. Prijať toto rozdelenie nebolo ľahké. Osud to tak zrealizoval. Peter mal a má svoju reštauráciu „Živa food“ a ja svoje „Zdravíčko“ – 15 rokov! (V júli 2020 sme ho predali novému majiteľovi aj s Know how a zamestnancami. Išli sme na dôchodok. Peter si vychoval svoju žiačku – nasledovníčku, ktorá sa časom osamostatnila. Rozdielne chápanie súvislostí nemôže rozdeľovať, ale spájať. Tak, ako v rodine: každý sme iný, a preds sme jedna rodina. Vďaka Ti, Peter, Vďaka za tú rodinu.