Základné potraviny pre vyvážený tanier
Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!“Genezis 1:29
V predchádzajúcom článku sme sa trochu zamysleli nad otázkou „Čo dnes na obed?“ Pokúsili sme sa na ňu hľadať odpoveď. Dospeli sme k záveru, že jeme preto, aby sme – zdravo, spokojne, radostne žili a veľa sa netrápili – hlavne prípravou stravy. Aby jedlo a jeho príprava boli našou prirodzenou zmysluplnou a zmysle napĺňajúcou činnosťou bytia. Aby dobré sústo v ústach vylúdilo aj dobré slovo z úst (a našich sŕdc) a dobrý skutok z našich rúk. Ak nám po prečítaní „naskočila“ chuť variť, tak poďme. Posuňme sa ďalej, poďme si nakúpiť. K vareniu dôjde až v ďalšom článku.
Čo budeme dnes variť? Poďme najskôr nakúpiť suroviny, aby sme mali z čoho variť. Predstavme si, že sme v potravinách, na tržnici, zelenom obchodíku alebo v lete vo vlastnej záhradke. Ideme nakupovať – povedzme – na celý týždeň. My s manželom chodíme nakupovať cez víkend – v čase, keď nie je hlavná nákupná horúčka. Chceme si v pokoji nakúpiť a sústrediť sa na nákup od A po Z. Vychutnať si výber potravín podľa vnútornej intuície a mať pocit, že sme na nič nezabudli. A že sme to neprehnali.
Nakupovanie považujem za úspešný štart k chutnému a zdravému vareniu. Som spokojná a naplnená, ak si môžem sama nakúpiť a z nakúpeného tovaru postupne variť. Kvalita a chuť jedla sa rodí už v tejto fáze (ako myšlienky, ideály, plány v zime, vo fáze prvku voda – keď ešte nie sú „rukolapné“). Samotné varenie – to je „jar“ (fáza prvku dreva, počas ktorej plány nadobúdajú reálne a konkrétne rozmery, rastú, dávajú o sebe vedieť, voňajú…). Neviem si predstaviť, že by som nemala byť účastná „rituálu“ nakupovania. Patrí ku mne ako k žene, matke, babičke, manželke, , kuchárke, gazdinej. Prináša mi radosť, uspokojenie, naplnenie, motiváciu, tvorivosť. Cez nakupovanie a plánovanie jedla – a samotnú prípravu jedla – sa stávam súčasťou stvorenia a tvorenia. Je to krásne prúdenie vitality a radosti.
V obchodných reťazcoch nakupujem hlavne zeleninu a ovocie. Keď ožijú tržnice, tak nakupujem radšej tam. Pobyt medzi zeleninou a ovocím ovešanými predajnými pultami je nezabudnuteľný. Ruch tržnice je stelesnením jedinečnosti a mnohorakosti Ducha Prírody. Hlavne vsádzam na kvalitu doma pestovaných surovín. Pri nakupovaní na tržnici medzi ozajstnými trhovníkmi mám pocit a presvedčenie, že potraviny prichádzajú ku mne priam zo zeme alebo zo stromu. Sú hodnotnejšie a „životaschopnejšie“.
Pozrime sa do môjho nákupného košíka. Najskôr nakupujem zeleninu. Snažím sa obsiahnuť všetky druhy zeleniny podľa druhu. To zabezpečí rozmanitosť tvarov, štruktúr, chutí, farieb, vôní. Mám na mysli zeleninu, ktorá:
- rastie hlbšie pod zemou (mrkva, petržlen, reďkovka biela)
- rastie tesne pod povrchom zeme (zeler, cvikla, zemiaky, bataty, cibuľa, cesnak, reďkovky)
- rastie tesne nad zemou (kapusta, kel, tekvica, cuketa, uhorky, kaleráb, šampiňóny)
- rastie vyššie nad zemou (listová zelenina, pór, paprika, paradajky, baklažán, ružičkový kel)
Samozrejme že nekupujem absolútne všetky druhy naraz. Kde by som ich uskladnila? Snažím sa kúpiť z každého niečo, aby som v konečnom dôsledku počas celého týždňa zabezpečila zeleninovú rozmanitosť. A zadosť učinila tak pravidlu vyváženého varenia, že na dennom tanieri (mám na mysli stravu na tanieri po celý deň) budú zastúpené zeleniny od „koreňa po listy“. Podľa potreby kúpim aj mrazenú zeleninu, ktorú počas ročných období nedostať v čerstvom stave: kukurica, hrášok. Avšak hrášok si väčšinou zamrazujem sama z vlastnej úrody. Toho roku si zamrazím aj našu kukuričku.
V rôznych druhoch zeleniny (podľa môjho rozdelenia) pôsobia rôzne druhy energie. Zeleniny blbšie pod zemou sú tvrdšej konzistencie (pri raste sa predierajú vrstvami zeme), majú sťahujúcu energiu. Tieto druhy zeleniny akoby „zakoreňujú“ človeka, zakotvujú ho v zemi. Zeleniny rastúce vyššie nad zemou sa nemusia predierať hlbinami zeme, majú viacej priestoru na život, žijú vo vzduchu a zo vzduchu (a vody), majú ľahšiu, mäkšiu konzistenciu. Majú uvoľňujúcu energiu, uvoľňujú organizmus, „dávajú mu krídla“. Zeleniny, ktoré rastú nad zemou, majú neutrálnu energiu, vyváženú. Majú jej v sebe hodne, väčšinou sú robustnejšieho (guľatého alebo elipsovitého) tvaru.
Preto, aby boli energie v rovnováhe, je potrebné pri varení použiť celú škálu zeleniny. Nemusíme dávať všetky zeleniny do každého jedla, ale aby sme ich počas dňa vystriedali. A tak boli nám na úžitok a rovnováhu. Vyvažovanie energií skrze rôzne druhy potravy (a nielen zeleninovej) je pri varení veľmi dôležité. Dobrá gazdinka musí vždy vedieť, čo a prečo kladie do hrnca a na tanier. V tom je veľká sila a zázrak, ktoré dokážu urobiť z jedla liek. To naše babičky veľmi dobre ovládali. A k tomu všetkému ešte za hrsť lásky – a vždy vedeli pripraviť chutné „hŕstkové“ láskavé jedlo. Nechajme sa nimi inšpirovať…
Strukoviny a obilniny nakupujem asi raz do mesiaca alebo podľa potreby v bezobalovom obchodíku v našom meste. Zväčša mám vždy v zásobe nejaké množstvo z daného druhu, takže iba doplňujem zásoby. Vo svojej špajzi mám vždy k dispozícii rôzne druhy obilnín: ryžu, pšeno, kuskus, krúpy malé a veľké, pohánku, špaldu, dvojzrnku, ovsené vločky, rôzne druhy cestovín, kukuričnú polentu, obilninové kaše. Obilniny tvoria základ potravinového taniera (= jedla na celý deň). Denne by sme mali skonzumovať asi 50 % obilnín v rôznej forme. Našťastie – je si z čoho vybrať.
Obľubujem už od detstva fazuľu, preto mám v zásobe viacero druhov: Azuki, Mungo, bielu malú aj veľkú, veľkú bobicu strakatú, Rubín, čiernu fazuľu. Ale mám aj iné strukoviny – šošovicu, červenú šošovicu, čiernu šošovicu, cícer, slovienku (podobná je cíceru, len trochu sploštená), sušený hrach. Väčšinu strukovín si dopestujeme aj sami na záhrade. Zastúpenie strukovín na tanieri v rôznej podobe by nemalo byť veľké – asi 10 % (ženy) – 20 % (muži). Sú ťažšie stráviteľné, hlavne vo vyššom veku. My Slováci sme však zvyknutí na bohaté strukovinové omáčky. Všetko s mierou!
Obilniny, strukoviny, zelenina tvoria základ pre každodenné jedlo. Obsahujú najdôležitejšie zložky potravy – bielkoviny (proteíny), cukry (sacharidy), tuky (lipidy) a mnoho ďalších cenných živín. V obilninách sú dokonca tieto tri zložky potravy obsiahnuté vo vyváženom pomere.
Medzi základnými potravinami nie je uvedené mäso a výrobky z neho. K tejto téme sa nateraz nevyjadrujem, nechávam to na vašom zvážení. Aj ja si niekedy (keď ma navštívi starý program) doprajem hlavne morčacie alebo rybie špecialitky (ale aj dobrýýým gulášikom nepohrdnem – spomienka z detstva, na tatu). Nikto nám mäso nezakázal, je na nás, či a koľko budeme konzumovať toho, čo niekedy malo oči a nohy…
V citáte v úvode článku citujem z múdrej knihy: Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!“ Semeno ako také je zárukou života, vitality, rastu, reprodukcie, je zdrojom cenných živín. Aj zelenina svojím spôsobom obsahuje semeno na konci – i na začiatku svojej vegetácie. Pri konzumácii takejto potravy dostávame do tela doslova „mannu z Neba“, ktorá nás drží pri živote.
V ďalšom článku „nakúpime“ doplnkové suroviny, ktoré sú taktiež súčasťou zdravého a vyváženého jedla. Ne sú základnými, stavebnými zložkami potravy, ale pridávajú potrave nový rozmer. Bez nich by sme dokázali prežiť, ale s nimi je život krajší.
0 komentárov k “2. Nakupovanie – úspešný štart k dobrému vareniu”Pridajte vlastný →