ČO DNES NA OBED? 1. …aby jedlo bolo naším liekom.

„Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka“.
Matúš 15:11

Príspevok, ktorý dnes uvádzam na Svetlo Sveta, už dlho nosím vo svojom vnútri. Píšem ho po napísaní takmer celého textu. Možno práve tento časový sklz spôsobil, že som sa nakrátko vytratila z facebookovej a internetovej pozornosti. Vďaka peknému počasiu sme sa venovali sadeniu semienok na záhrade a úprave dvora. Hlavne som sa zasekla v hľadaní odpovede na otázku “čo vlastne variť“ a ako zdravo variť. Ako byť skutočne pravdivá pred sebou i pred verejnosťou. Myslím si, že zdravé varenie nie je iba „poučkové“ varenie podľa kníh či systémov. Je hlavne radostné a zážitkové. Ako sa dnes hovorí – musí byť HYGGE (pohodové – a kvalitné).

Dnes ráno som sa s týmto dovetkom (úvodným slovom) prebúdzala. Slová mi prichádzali do rozospatej mysle ako gejzír. Zrejme som na tento moment už dlho čakala. Vstala som a začala písať. Možno čas čakania bol dôležitý pre to, aby som si skutočne do špiku kostí uvedomila význam rodiaceho sa príspevku a hľadanej odpovde. Pochopila som, že práve dnes musím článok dokončiť a „podať ďalej“. Jeho poslanie je dosť významné – aj pre mňa samu. Zamýšľam sa v ňom nad otázkou a odpoveďou Čo dnes na obed?. Uvedomujem si, že to je práve tá kľúčová veta – pointa – môjho gastro pôsobenia v podnikateľskej i domácej sfére. Denne si kladiem otázku ´čo dnes na obed?´ aj v Babičkinej kuchynke. Zrejme nie som sama – je to údel mnohých, ktorí sýtia svojich stravníkov alebo rodinných príslušníkov kvalitným jedlom. Poďte sa so mnou spolu zamyslieť a hľadať odpoveď.

V Biblii sa píše, že „nie je dôležité, čo vchádza do úst, ale čo z nich vychádza“. Je to pravda. Ale pozrime sa na to aj z inej strany: Čo vychádza z hladných úst? Zvlášť v dnešnej dobe… Preto si myslím, že potrava, ktorú do úst vkladáme, je dôležitá – či už ide o potravu reálnu alebo duchovnú. Mala by to byť potrava, ktorá prináša výživu, radosť, pokoj, zdravie, dobré slovo, dobrý úsudok a skutok.

Mnohí začíname deň – niekedy už v polohe ležmo na posteli len čo otvoríme oči – otázkou „čo dnes na obed?“. Niektorí si ju položia ešte večer v tej istej polohe pred spaním. Je možné, že niekto si ju položí už cez víkend, aby si v predstihu zabezpečil zdroj potravín na celý týždeň. Keď máme zásoby, lepšie sa kompletizuje jedálniček na každý deň. Bez zásob a možnosti výberu sa nedá tvoriť s ľahkosťou a fantáziou. Musíš mať po ruke suroviny, aby si ich dokázal preniesť na tanier a nasýtiť hladných. Zo vzduchu v špajzi a chladničke sa nedá navariť. Niekto si možno otázku o varení kladie niekoľkokrát za deň, aby nasýtil nenásytný hlad (alebo nudu, stres či nespracované emócie?). Či už večer alebo ráno, alebo aj niekoľko dní vopred, či viackrát cez deň – vždy treba nájsť odpoveď. Správnu a „výživnú“ odpoveď. Nie je to ľahké. Táto interakcia ´otázka – odpoveď´ nás sprevádzajú celý život. Vlastne nás držia pri živote. Odpoveď na ňu je veľmi dôležitá. Možno nás občas aj znepokojuje, ale jesť musíme.

Možno sporadicky zaznie odpoveď: „nežijeme preto, aby sme jedli, jeme preto, aby sme žili“. Tak načo o jedení toľko polemizovať? Áno, je to pravda. Ale jesť musíme, aj žiť chceme. Jedno ovplyvňuje druhé. Je potrebné nájsť tú správnu únosnú mieru, ktorá zabezpečí aby zostalo všetko v rovnováhe. Zároveň, „aby bolo jedlo naším liekom“ a zabezpečilo nám zdravíčko.

Ak mám byť úprimná a pravdivá, tak sa vám zdôverím s mojim gastro know how: bola som vychovaná na dedine v lone prírody, suroviny na prípravu jedál sme „kupovali“ priamo z role a záhrady. Ešte v marci sme mali zásoby koreňovej zeleniny, kapusty, kvasenej kapusty, zemiakov. Mäsité pokrmy sme jedávali asi len v nedeľu. Možno ešte v týždni nejaký gulášik, ktorý tato veľmi obľuboval – tak sme ho museli mať radi aj my deti. Bola som napájaná babkinou a maminou láskou k vareniu a vďakou k jedlu (a dobrému slovu).
Odborné vysokoškolské potravinárske vzdelanie som absolvovala v Bulharsku. Tam som získala silný vzťah k bulharskej kuchyni, hlavne vegetariánskej (rada si aj dnes pripravujem jedlá s bulharskými chuťami).
Ozajstnú životnú odbornú vysokú školu som nadobudla počas 15 – ročného prevádzkovania Jedálne Zdravíčko, kde som osobne varila jedlá s „vignetkou“ makrobiotické. Spätnú väzbu na kvalitu a pôsobenie mojich jedál som získavala cez stravníkov. Napokon som zistila, že makrobiotické jedlá sú vlastne jedlá starých materí – a zdravého rozumu našich predkov. Sú to jedlá, ktoré posilňujú telo aj ducha. Vylúdia tie najkrajšie a najúprimnejšie slová, ktoré nepoškvrňujú…

Teraz, keď sme s manželom na „zaslúženom dôchodku“ (hoci sa ani náhodou necítime ako zaslúžilí dôchodcovia), žijeme opäť v lone prírody – v rodičovskom dome s veľkým dvorom a záhradou. Ako sa povie – Pánu Bohu pod oknami. „Rodičovské gazdovstvo“ si vyžaduje našu prítomnosť a pozornosť, naše ruky, náš pot, naše srdce, našu múdrosť. Proste celého človeka so schopnosťou dobre viesť túto rodinnú „korporáciu“, preverenú časom. Po niekoľkoročnom pôsobení vo veľkomeste sme sa vrátili k otcovej roli. Prechod a transformácia v tomto smere (a v tejto dobe…) neboli jednoduché, hoci sme aj v minulosti stále „chodili na panské“ na grunt (ako hovorievala moja babička, keď chodila makať na družstvo). V tomto zmysle dobrého gazdovania so „zvereným majetkom“ prehodnocujeme aj význam a možnosť získavania vlastnej potravy a schopnosť byť sebestační – v priamom prenose a s vlastnými mozoľmi na rukách. Doslova v zmysle čo zaseješ, to žneš. Alebo z role na tanier.
A tak sme toho roku nasiali, budeme aj sadiť (manžel sám a s radosťou vypestoval všakovaké priesady). Budeme obrábať, polievať, opatrovať. Budeme netrpezlivo čakať, akú úrodu nám záhrada prinesie. Záleží to nielen na nás, ale aj na počasí.

V tomto období medzi zimou – jarou – letom si v Roku Pána 2021 obzvlášť silno uvedomujem, že otázka „Čo dnes na obed?“ je bytostne dôležitá. Riešim ju inak ako počas prevádzkovania Zdravíčka. V podstate na podobných princípoch, ale v menšom rozsahu. Varím vlastne len pre dvoch a musíme dobre gazdovať aj pri varení. Mám viacej času, väčší priestor pre tvorivosť a rôznorodosť a nepridŕžam sa kŕčovito rôznych tabuliek a systémov… Varím slobodne, pokojne, vyvážene, …, s láskou. Na varenie používam všetky suroviny, čo nám príroda poskytuje. Mäsové jedlá pripravujem maximálne jedenkrát za týždeň. Prídu mi občas na chuť, ale lepšie sa mi „dýcha a trávi“ na zelenine. Počúvam seba, manžela, počasie, ročné obdobia. Doslova si uvedomujem, že keďže žijem pod „Božími oknami“, rešpektujem výzvy každého dňa. A užívam si ich. A som za ne vďačná. Som sama sebou a varím preto, aby som zdravšie žila a jedlo bolo mojou radosťou a liekom. To prajem aj vám.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

•