4. Kuchyňa je srdcovkou gazdinky a srdcom domácnosti.

„Kde sa dobre varí, tam sa dobre darí!“ Porekadlo
„Hladnému nedaj rybu, ale daj mu udicu a nauč ho loviť.“ Čínske príslovie

Vo svojich zamysleniach som sa niekoľkokrát vrátila do rodičovského domu – čo je prirodzené. Veď odkiaľ by som inak mohla čerpať kvalitné námety pre pravdivú výpoveď o mojom kulinárskom povedomí? O realite, ktorá je síce dávno minulá, ale je koreňmi a zdrojom, kameňom stavebným pre môj terajší gastro svet. Vďaka nim môžem byť teraz súčasťou pevnej koruny rodinného stromu a odovzdávať svoje plody našim milovaným vnúčikom. A nielen im.

Poďme sa pozrieť, ako vyzerá môj pracovný deň v kuchyni. Už pri vstupe ma privíta príjemná vôňa, božská kuchynská atmosféra. Tá ma vždy pozdvihne a naladí. Nikdy ma „nástup do práce“ nedemotivuje povzdychom „už zase variť?!“ Naopak – vždy pocítim istotu: „tu som doma, tu môžem byť sama sebou i s celým Vesmírom, tu viem vydať svoje dary, tu je moja „svätyňa“. Skôr, ako si opášem peknú zásterku (sama si šijem), pripravím sa „do zbroje“ a prestriem pracovný stôl, pekne sa zvítam nahlas slovami: „Dobré ráno, kuchynka moja! Dávno sme sa nevideli, opäť si budeme dnes robiť spoločnosť, hrkútať si a pripravovať všelijaké dobrotky. Nech nám je spolu dobre. Nech nám prídu všetci „pomocníčkovia“ na pomoc a nech uvaríme spolu chutné jedlo pre telo i pre dušu. Nech je naším liekom.“ Kuchynka priam ožije, rozprestrie svoju náruč, ja otvorím dvere fantázii a tvorivosti a púšťame sa do ďalších činností. Samozrejme, privítam aj svojho manžela, ktorý je veľkým pomocníkom. S obľubou si hneď zrána zapálim malú čajovú sviečku, ktorá vydrží horieť takmer celé doobedie. Oheň ako symbol slnka dotvára príjemnú atmosféru.

„Čo dnes na obed?“ – otázka, ktorá nasleduje po privítacom rituáli. Tak sa vám prihováram aj v skupinke na FB. To je vždy dôležitá, možno aj náročná otázka. Niekedy odpoveď na ňu poznám už deň vopred. Inokedy aj týždeň vopred, pokiaľ som si cez víkend urobila jedálniček. Najradšej ju však riešim ráno po otvorení špajzky a chladničky. Vtedy mi príde táto situácia veľmi interaktívna, dynamická, činorodá, akurátna. Musím dosť rýchlo reagovať- tu a teraz – malá dávka adrenalínu, aby som čím skôr dala dokopy obedový tanier. A aby som ho aj stihla k obedu zrealizovať. Hlavne teraz, keď prípravu jedál dokumentujem obrazom aj textom na stránkach FB. V týchto „napätých chvíľach“ prichádzajú najzaujímavejšie odpovede a tipy. Dolaďovania prídu neskôr priebežne počas varenia. Nasledujú ďalšie zamyslenia: „Čo by sme si dali, na čo máme chuť, čo treba minúť, čím by som urobila radosť, čo sme dávno nemali?“ Väčšinou si jedlo naskicujem večer – deň vopred. Napríklad: „Zajtra si urobíme Segedín s kváskovými knedľami, dávno sme ho nemali.“ To znamená, že si musím urobiť cesto na kváskovú knedľu ešte ten istý večer, aby do rána vykyslo a na druhý deň som mohla z neho urobiť knedľu. Prípadne si ešte namočím do marinády sójové kocky, aby boli chutnejšie. Na druhý deň potom riešim, čo ešte dám k Segedínu na tanier, aby som ho skompletizovala. Niekedy aj nič nedoložím. Proste podľa chuti a nálady.

Viem, čo chcem uvariť, viem, čo mám v špajzke a chladničke, viem, koľko porcií budem variť. Môžem si teda pripraviť pracovný stôl, pomôcky, hrnce, suroviny. Od Roya Littlesuna som sa naučila premyslene pripraviť stôl pre mechanickú úpravu surovín. Nie je to iba o doske. Potrebujem dosku a vhodnú podložku pod ňu, ktorá bude tlmiť krájanie. Ja som si opäť ušila tú moju zeleninkovú. Napravo od dosky položím nôž (nože), naľavo utierku na mokré utieranie, naproti suchú utierku (prípadne papierové osušky). Niekde nablízku si položím ďalšie potrebné pomôcky (škrabku, strúhadlo, sitko,…). Aby boli poruke. Vedľa dosky z jednej strany položím sadu pomocných misiek (nerezových alebo sklených), do ktorých priebežne vložím pokrájané suroviny a prípadný mechanický odpad (použijem neskôr na vývar). Na uverejnených fotoreceptoch ste si určite všimli moje „miskovanie“. Z druhej strany dosky uložím suroviny, ktoré som si vybrala na varenie jedla (najlepšie na tácku alebo do košíka). A pripravím si aj hrnce – na stôl alebo priamo na sporák. Nesmú byť obité ani priveľmi veľké (aby sa v nich jedlo zbytočne „nestrácalo“). Pokrievky musia dobre „sedieť“ (aby neunikalo veľa pary).

Stôl máme pripravený, môžeme začať krájať. Nejde iba o obyčajné krájanie. Ide o vedomé krájanie. Krájaním narúšame pôvodnú jednotu, harmóniu surovín. Krájame preto, aby sme suroviny opäť spojili do novej jednoty – v jedle. Ide aj o jednotu potravy s človekom a Vesmírom. Napokon – ako hovorí Roy – sa aj my stávame potravou pre Stvoriteľa. Ľuďmi na Jeho obraz. Novými ľuďmi.
Na krájanie potrebujeme kvalitné ostré nože. Krájame v smere od seba, nie k sebe. Energia rezu nemá smerovať na nás, ale od nás. Môžeme krájať rôznym spôsobom – na kocky, na rezance, mesiačiky, polmesiačiky, kolieska, môžeme pomlieť, posekať, nastrúhať. Nedoporučuje sa na krájanie používať elektrospotrebiče. Elektrická energia (aj u sporákov) nepriaznivo pôsobí na stabilitu buniek. Občas používam elektrospotrebiče – keď potrebujem rýchlo a veľa porcií navariť.
Pokrájané alebo inak spracované suroviny poukladáme do mištičiek a postupne pridávame do hrncov počas tepelnej úpravy. Nikdy nie naraz. Každá zelenina potrebuje „rozvinúť“ svoju chuť a vôňu, potrebuje istý čas (5 – 10 minút) na adaptáciu. Milujem pohľad na čerstvú zeleninu aj na zeleninu pokrájanú v miskách. Samozrejme aj na tanieri. Pri pohľade na misky so zeleninou mám možnosť skontrolovať, či mám všetko potrebné a prípadne doplniť chýbajúce produkty.

Proces varenia je vedomý proces prípravy pokrmov. Musíme si byť vedomí, čo presne a prečo to v danej chvíli robíme. Byť stále „tu a teraz“ a vedieť, čo sa práve deje. Musíme vnímať, čo sa deje v kuchyni pred nami, za nami, naľavo, napravo, na stole, v hrnci či v rúre. Ak máme deti, tak ešte vnímať a usmerňovať aj tie. Nesmie nám nič uniknúť. Musíme sa sústrediť a sledovať čas (používať časomerač). Všetko má svoj čas a spôsob. Nesmie nám nikde „unikať či utekať“ ľudská energia i energia varenia. Všetka sa musí dostať do hrnca – a na tanier. Sú to maličkosti, ale urobia jedlo liekom. Musíme splynúť s procesom varenia. Byť jeho súčasťou, odovzdať sa mu. Ponoriť sa doň. Na odľahčenie: raz sa ma jedna známa na kurze varenia v kuchyni v Zdravíčku spýtala (keď videla tie veľké hrnce, a vie, aká som zanietená do varenia): „Dúfam, že sa v tých hrncoch aj nekúpeš?“

Dávnejšie sa ma niekto na nejakej prednáške spýtal: „Nie je to vaše varenie trochu sofistikované?“ vtedy som ešte nepoznala význam tohto slova (=dobre premyslený, dobre zorganizovaný, dobre fungujúci, napr. systém niečoho, využívajúci prepracované, zložité metódy). Nechcela som byť nevedomá, tak som povedala: „Ani nie, je to vec uhla pohľadu.“ V podstate som mala pravdu. A tvrdím to aj teraz.

V texte často používam slovo „musíme“. Nič nemusíme, iba doporučujem. Ale – ak si to musíme osvojíme a vnesieme do života v kuchyni, stane sa všetko bežnou rutinou a samozrejmosťou. Príprava jedla sa stane záľubou (závislosťou?) a jedlo zážitkom. A liekom.

Dnešné zamyslenie ukončím horeuvedeným porekadlom „Kde sa dobre varí, tam sa dobre darí!“ Presne tieto slová mala moja babenka vyšité kostrbatými písmenkami na uteráku nad lavórom – umývadlom v kuchyni. Často som sa ako dieťa pýtala: “Babi, čo znamená tam sa dobre darí?“ A druhé horeuvedené príslovie „Hladnému nedaj rybu, ale daj mu udicu a nauč ho loviť.“ Inými slovami: „Hladnému nedaj jedlo, ale daj mu nôž, hrniec a varešku a nauč ho variť.“
Nabudúce sa pozrieme pod pokrievku, povieme si čo vložiť do hrnca a ako kombinovať jedlá.