5. Príprava jedla vo vlastnej kuchyni – najblahodarnejšia činnosť človeka.

„Jedlo pre ľudí sú nebesá.“ Čínske porekadlo„Ukáž jedlu, kto je pán!“ Porekadlo

Položila som na papier pomaly celú moju kuchársku odyseu – od prijímania a spracovania potravy ako zdroja obživy, spôsobu prežitia, zažitia, vyžitia cez moje kuchárske formovanie počas desaťročí, prípravu pracovného stola, mechanické spracovanie surovín, lásku k vareniu až po dnešné rozprávanie o samotnom varení. Môj gastro príbeh je jeden z mnohých, ktorý si píšeme každý sam – cez rôzne osudy, prežívania, na rôznych miestach, s rôznymi peripetiami (zápletkami), s rôznym rozuzlením, s rôznym pôsobením stravy na človeka. Vždy s jedným zámerom – zabezpečiť výživu a priaznivý vplyv na ľudský organizmus. S týmto posolstvom nám bola a je daná do vienka. Bohužiaľ v hektickej atmosfére dnešných dní si to neuvedomujeme.

Poďme sa spoločne pozrieť, aké gastro príbehy prebiehajú v babičkinej kuchynke každý deň od ôsmej hodiny rannej. Spoločne si pripravíme Bryndzové halušky. Je to typické slovenské tradičné jedlo. Síce nie každý ho vie robiť, alebo ho rád robí, ale aspoň ho rád konzumuje alebo aspoň vie,
o čo sa jedná. Vedela som deň dopredu, že budem robiť halušky s bryndzou a zelerovou slaninkou. Suroviny na prípravu som mala v špajzy, zeler v chladničke, takže žiadne nákupy a predprípravy. Len vysúkať rukávy, opásať zásteru, povyberať z poličiek a pustiť sa do práce.

Veľakrát zavčas rána pri vstupe do kuchyne (po bežnom privítacom rituály) akoby som na chvíľu stratila tvorivú niť. Viem, čo chcem variť ako hlavné jedlo. Polievku väčšinou následne prispôsobujem – aby sa neopakovali suroviny a aby som zabezpečila ich rôznorodosť – druhovú, chuťovú, farebnú. Najskôr teda prichádza nejaké vákuum s otázkou: „Ako to dnes zasa dám všetko dokopy? Aby to malo hlavu aj pätu, aby to všetko korešpondovalo. A hlavne chutilo – a zaujalo.“ Keby som varila iba pre nás (troch ľudí pod jednou strechou), odpoveď by bola jednoduchšia a rýchlejšia, bez zbytočného premýšľania. Čo mám, to dám. Keďže varím pre veľkú FB rodinu (ktorá má už nad 400 členov – VĎAKA!), odpoveď prichádza oneskorene. Nastupuje pocit zodpovednosti a snaha dodržať určité pravidlá, vychádzajúce z aplikovania makrobiotických zásad. Veď vás chcem oboznámiť s novou kuchyňou, novými surovinami, novými spôsobmi prípravy jedál. To chce určitú dávku poznania i skúseností – i zodpovednosti.

Hovorí sa, že človek sa zžije s daným prostredím, človekom alebo situáciou a vzájomne sa prijmú asi po 15 – 20 minútach. Takže po chvíli príde naladenie a postupne naskakujú výzvy. Prichádzajú mi na myseľ možné kombinácie. Uvedomujem si, aké suroviny mám k dispozícii, ktoré sa hodia k zamýšľanému jedlu. Začnem ich postupne vyťahovať zo zásob a ukladať na pracovnej doske. Akoby sa vysypali z rohu hojnosti (ušila som si taký – vo fotografiách dolu).
Dotyk s potravinou vo mne vyvoláva silný vnem, pocit krásy, dobra, radosti. Dotyk so stvorenstvom, Vesmírom, Pravdou ukrytou v potravinovej hmote. A toto vedomie začne spolupracovať a tvoriť. Zrazu sa ocitnem v príjemnom tvorivo inšpiratívnom zanietení, chytím nôtu a rytmus a „spievam“. Práca v takejto tónine je oslavnou piesňou na dary Prírody a vďakou za to, že ich môžeme mať kedykoľvek k dispozícii. Že skrze ne môžeme byť súčasťou tejto Vesmírnej odysey a režírovať si ju podľa svojich predstáv a možností. Tento pocit je začiatok liečivého procesu – gastro terapie. Môžeme ho prijímať aspoň trikrát za deň a nemusíme za ním cestovať a byť odkázaní na druhých. Hlavne nemusíme platiť veľké peniaze. Ako málo nám treba ku šťastiu!

Čo sa teda hodí k bryndze na tanier? Na prvý pohľad – nič. Proste sú to bryndzové halušky so slaninkou (pečenými zelerovými kockami) a dosť. Halušky sú tradičné jedlo, načo k nim ešte niečo pridávať? Je to pravda. Ale: chýba im niečo „do kruhu“. Samé osebe sú trochu fádne, nezáživné, statické, ťažké, sýte. Treba trochu „štuchnúť“ do nich, nadľahčiť ich a osviežiť. Treba im dodať dynamiky, farebnosti. Treba ich dať do kontrastu s inými chuťami, farbami, nadľahčiť ich zeleninou. Čokoľvek v prírode je zaujímavé v kontraste s niečím. Rôznorodosť sa tak opäť dostane do jednoty a harmónie a vytvorí celok. Celok prepojený s jeho detailami je proste zážitok. Cítiť z neho tajomnú harmonizujúcu silu – aj bez slov, jednoducho v posvätnej mlčanlivosti jasne žiari. Vytvoriť celok na tanieri je bonus. Nabíja zvláštnou energiou dokonalosti, krásy, dobra, vďaky,… Aj človek má svoju hodnotu iba v súznení s inými ľuďmi… Ak si zvykneme kompletizovať veci do celku, už nikdy nebudeme polovičatí, neukončení, rozbití.

Po týchto úvahách začínam kompletizovať tanier s bryndzovými haluškami. Prirodzená chuť bryndze je kyslasto horkastá. Hodila by sa vyvážiť niečím sladkastým. Opečené zelerové kocky sú síce sladkasté, ale také batatiky na cibuľke by ju krásne farebne i chuťovo vyvážili. Gazdovia robievali „bryndzačky“ a „strapačky“. Čo tak dať trochu kapustičky na osvieženie a vyváženie batatov? Podusila som ju v troche vody s pórikom, rascou a soľou. A čo čerstvá zelenina? V zime sa síce neodporúča, ale taká strapatučká listová zeleninka by ten tanier povzniesla a rozzeleňala. Aj na jemno nakrájaná zelená cibuľka – posol jari. No a napokon mrkvičkový šalátik s olejom a citrónovou šťavou na „vyprovokovanie“ apetítu. A kompozícia taniera je doladená. Nemusí byť vždy taká bohatá. Stačí, ak len trochu „brnkneme na nôtu“ a vsadíme na pestrosť a rozmanitosť. Jedlo na tanieri tak získa novú úroveň. Nie je to náročné, chce to len trochu kuchárskeho dôvtipu. Čerešničku na torte. Netreba sa to učiť, treba to len v sebe vydolovať a používať. Je to ako dať si výstižný doplnok k oblečeniu, ktorý korunuje náš outfit.

Ďalším príjemným zážitkom v kuchyni je preciťovať a vnímať atmosféru v kuchyni počas varenia alebo iných tepelných úprav. Opäť pôsobivá a účinná terapia. Hojivý proces. Para, ktorá sa uvoľňuje počas tepelnej úpravy z potravín, obsahuje určité zložky z potravy, ktoré pôsobia na dýchacie orgány. Jemne ich „stimuluje“ a svojím spôsobom pripravuje organizmus na následné prijímanie potravy. Veľmi rada sa ponáram do týchto vzácnych vôní. Užívam si ich, uvedomujem si ich a ďakujem za to, že môžem byť ich súčasťou.

Proces tepelnej úpravy potravín je veľmi motivujúci. Tu a teraz sa zúčastňujem premeny surovej potravy na tepelne spracovanú, ktorá je pre organizmus lepšie stráviteľná. Vďaka tomuto procesu sa dokáže následne v tráviacom trakte premeniť na živiny, ktoré nás udržujú pri živote a zdraví. Aký zázrak! Vnímavo sledujem pracovný postup a dodržiavam časový harmonogram. Jednotlivé zložky jedla nasledujú plynule jedna za druhou bez časových prestojov. Ak som si všetko dobre pripravila v mechanickej fáze („namiskovala“), o dvanástej musí by všetko uvarené a pripravené k stolovaniu, zaujímavé je sledovať, ako misky so surovinami postupne jedna po druhej opúšťajú pracovnú dosku a ocitajú sa v útrobách hrncov a plechov. Dôležité je zistenie, že žiadna miska mi nechýbala, že som si všetko na začiatku dobre premyslela a pripravila. Živé skladanie gastro puzzle. Teším sa z každého dokončeného voňavého jedla. Vydarené a načas urobené jedlo je veľký zážitok. Terapia.

K bryndzovým haluškám som uvarila hokkaidovú polievku s batatmi, šampiňónmi a pórikom. Okrem batatov som použila iné suroviny, ako boli v hlavnom jedle. K sýtemu hlavnému jedlu pripravujem ľahšiu zeleninovú polievku.
V tomto rozprávaní som vám dala námet, ako povýšiť prípravu jedla na gastro terapiu, proces „seba zveľadenia“, seba uvedomenia, seba realizácie. Samo ozdravovací liečivý proces, ktorý môžeme zaktivovať kedykoľvek cítime a potrebujeme. Je účinný a prospešný nielen mne, ale aj celej rodine. I celej Zemeguli. Všetko začína i končí pri srdci. Od srdca k srdcu…

Obedové menu je hotové, všetko rozvoniava, moje tráviace zmysly sú predpripravené k prijatiu úžasného jedla. Prostredie v kuchyni upratané, riady poumývané, môžeme obedovať.