ČO DNES NA OBED? 6. Tvorivé varenie

„Poznal som, že pre nich niet lepšieho, ako radovať sa a dopriať si blaženosti vo svojom živote. Aj to, že všetci ľudia môžu jesť a piť a dopriať si blaženosti za všetku svoju námahu, je dar od Boha. Kazateľ 3:12-13

Dnes si navaríme (následne uverejním aj v podobe foto receptu na FB a internetovej stránke Babičkina kuchynka) jednoduchý obed a dezert:

• Kelová polievka so zeleninou, pažítkou a jarnou cibuľkou
• Hrachová kaša s kuskusom, pečenými batatmi s kyslou kapustou, plátkami tempehu a zeleninovou oblohou.
• Jednoduchú Jablková tortička.
• Vlastne nebudeme variť, iba si budeme o varení rozprávať. Variť budeme až vo foto recepte. V tejto časti vás oboznámim s mojím spôsobom varenia. Ide o tvorivé varenie, ktoré uplatňuje princípy vyvažovania potravín a dynamiku taniera, o ktorých som písala v predošlom príspevku.
• Vybrala som jednoduché, svojim spôsobom klasické slovenské menu. Vo fáze plánovania si vyberiem, že uvarím ako základ hrachovú kašu. Potom pouvažujem, čo do nej a čo k nej. Kašu môžem pripraviť na cibuli a cesnaku s mletou paprikou, alebo s majoránom, alebo aj s pridaním zeleninových rezančekov, niekedy aj kyslej kapusty. Vždy ju urobím inú. Ako to práve cítim. Príloha môže byť rôzna – taká, ako sa podľa nás hodí ku kaši. Ja som sa rozhodla pre celozrnný kuskus. Kľudne môže byť iba dobrý domáci chlebík, alebo pečené zemiaky, akákoľvek obilnina je vhodná. Hrach je prirodzene sladký, tak som ho potrebovala vyvážiť slaným a kyslým. Použila som pečené bataty s kyslou kapustou. K varenej kaši, pečeným batatom s kapustou sa mi „pýtalo“ ešte niečo malé údené (tradičná kombinácia) – tak som na panvičke prehriala plátky údeného tempehu (mohla som použiť vegi párky, údené tofu, Goody foody plátky – proste to, na čom mám chuť alebo čo mám v chladničke). Pre rôznorodosť chutí som pridala sterilizovanú cviklu (mohla som urobiť šalát z cvikly, chrenu a umeoctu – bohužiaľ, nemala som doma čerstvú). Zo sezónnej jarnej zeleniny som použila medvedí cesnak (mohla som použiť rôzne klíčky). Tanier som ozdobila prúžkami červenej papriky a kvietkami púpavy (môže byť sedmokráska).
• O inej kompozícii taniera s bryndzovými haluškami som už písala v niektorom článku v babičkinej kuchynke na FB stránke.

Na začiatku varenia som vedela iba, že mám chuť na hrachovú kašu. Chcela som vytvoriť klasickú, ale zdravšiu verziu kaše. Sústredila som sa na myšlienku pripraviť chutné jedlo, v ktorom by bol centrálny bod hrachová kaša. Ostatné ingrediencie prišli do vedomia i do reality následne, priebežne, „sami sebou“. Počas varenia mi takto prichádzajú rôzne motivujúce nápady. Nie nadarmo sa hovorí – najtiaž začať… Takýmto spôsobom pripravujem všetky jedlá. Vytvorím si základ taniera (najmä podľa toho, čo mi ide na chuť, alebo čo sme dávno nemali, alebo čo potrebujem minúť) a potom pridávam „spoločníkov“. Vždy vychádzam z tradičnej slovenskej kuchyne a nezabúdam na horeuvedené princípy

Podobným spôsobom som uvarila aj kelovú polievku. Potrebovala som minúť malú hlávku kelu. Aby kelová nebola len taká obyčajná kelová, ale pôsobivá a chutná, tak som si povykladala na dosku zeleninu zo špajze a začala kombinovať a uvažovať, čo by k sebe „pasovalo“. Vybrala som si kel, mrkvu, cibuľu, cesnak, Judášove ucho krájané (praktickejšie ako celé kusy), jarnú cibuľku, čerstvú červenú papriku, pažítku. Uvarila som z nich fakt chutnú polievku.

Hľadala som jednoduchý recept pre sladkú odmenu na konci týždňa. Väčšinu receptov na koláče a dezerty si vymýšľam sama. Mnohé však získavam z receptov v časopisoch alebo na internete, ktoré si upravujem podľa vlastných predstáv, princípov, s použitím vhodnejších surovín. Pritom nepoužívam vajíčka (ak, tak veeeľmi zriedkavo, ak sa inak nedá, a v bio kvalite), mlieko (tvaroh áno), rafinovaný cukor (radšej obilné slady alebo trstinový cukor), klasické múky (najradšej špaldovú hladkú alebo celozrnnú, prípadne mix, alebo pohánkovú).
Recept, ktorý vám ponúkam, je tiež prevzatý z médií, no je značne upravený, hlavne čo sa týka kvality surovín. Hľadala som niečo chutné, jednoduché, ľahko a rýchlo pripraviteľné, z dostupných surovín, ktoré určite máme doma v zásobe. Našla som: Jednoduchá jablková torta.
Môj výber v tomto prípade vychádzal z potreby jednoduchosti, dostupnosti surovín, rýchlej prípravy a dobrej chuti. A podarila sa. Nabudúce takú vyskúšam z tvarohu.

Ako vidíte, odpoveď na otázku Čo dnes na obed?“ nie je až taká náročná. Príroda nám poskytuje širokú paletu odpovedí – možností pre výber surovín na náš tanier. Náš výber závisí od našich skúseností, vedomostí, potrieb, možností, tvorivosti a snahe dosiahnuť kvalitu a vyváženosť v jedle i v živote. Skúsme prijímať potravu nielen ako prostriedok, ktorý nás udržuje pri živote, liek, ktorý nás udržuje v dobrom zdravotnom stave, ale aj ako dar od Stvoriteľa za odmenu za naše snaženia.

V piatok sme urobili nákup na 7 až desať dní. Bol to doplňujúci nákup. Väčšinu zásob doma mám, dokupujem hlavne zeleninu a ovocie. Keď som si všetky nakúpené suroviny rozložila na pracovný stôl – ostrovček v kuchyni, začala som plánovať, čo z nich nasledujúci týždeň vykúzlim. Vytvorila som si predbežný „pracovný“ lístok na celý týždeň, ktorý priebežne upravím podľa reálnej situácie. Plánujem urobiť jedlá, ktoré sme dávno nemali, do ktorých vsuniem klasickú zeleninu, jarnú listovú zeleninu, klíčky, obilniny, strukoviny, chladené polotovary. Mojou snahou bude variť tak, aby sme zbytočne neplytvali surovinami, energiou i pracovnou silou. A pritom pripravili pestré, chutné, voňavé, lahodné obedíky. Aby mi popri varení zostal čas aj na iné tvorivé aktivity, okopávanie záhonov, keď vyschnú po daždi, a samozrejme aj na relax.

Malý dovetok:
Keď bol Roy Litlesun pred mnohými rokmi na návšteve u nás v Zdravíčku v BA (vtedy sme boli na trhu asi 3 – 4 roky, teda v úplných začiatkoch), ponúkla som mu práve uvarený obed. Keď som sa ho spýtala, ako mu u nás chutilo, odpovedal: „Chutilo, ale jedlo nemalo dynamiku.“ Vtedy som ešte nemala predstavu o dynamike jedla na tanieri. Počula som o nej na jeho prednáškach, no nemala som ju zažitú v sebe. Zo päť ďalších rokov, čo k nám chodil robiť kurzy varenia, som hľadala dynamiku jedla. Nikdy o nej konkrétne a podrobne nehovoril. Až jedného dňa, počas jedného z jeho posledných kurzov ma doslova preniklo pochopenie dynamiky na tanieri. Ide vlastne o všetky princípy (o ktorých som písala v predchádzajúcom článku), ktoré s láskou a vďakou prinášame na tanier a oni sa nám odmenia tou životaschopnosťou a dynamikou. Vidíme ju, cítime ju, žijeme ju. Vďaka, Roy, za mnohé ľudské kuchárske „iniciácie“.

• 

•