ROČNÉ OBDOBIA – ZIMA

Otváram dvierka do jednotlivých ročných období. Postupne precestujeme kráľovstvom Prírody, jednotlivými jej nezabudnuteľnými destináciami Jari, Leta, Jesene a Zimy. Začnem Zimou, lebo práve máme tú česť vychutnávať si jej čaro krásy. Aj keď už pomaly stráca na sile, niekedy agónia konca zimy je dosť chladná a silná.

Pri nedeľňajšej prechádzke zimnou krajinou a pri fotení pekných zimných zákutí mi prišla myšlienka, že nebude na škodu, ak si trochu porozprávame o pani Zime. O tom, ako je to všetko

v Prírode úžasne premyslené, naplánované, realizované. A ako sa tomu všetkému musí človek chtiac nechtiac prispôsobiť. Hovorili sme si, že máme rešpektovať ročné obdobia v každej oblasti života, aj v stravovaní. Tak sa ich naučme nielenže ticho a prirodzene rešpektovať, ale aj s radosťou zakomponovávať do každodennej reality. Uvedomením si ich zázračného pôsobenia na ľudský organizmus v danom čase si zlepšíme našu flexibilitu na meniace sa podmienky a náš STATUS QUO. Naše ZDRAVÍČKO. Začneme Zimou a postupne prejdeme do Jari, Leta, Jesene. Precestujeme veľkým okruhom – vtedy, keď budú vhodné klimatické podmienky, keď vyzreje čas.

1. ZIMA

Čo sejem počas zimy v myšlienkach, to žnem na jar a v lete v záhradke.

Skupinka Babičkina kuchynka bola založená 10. 1. 2021. Dlhší čas pred tým som zvažovala, ako položiť na papier alebo dať na svetlo sveta moje cenné dlhoročné skúsenosti, vedomosti a vnímanie zdravej stravy a zdravého životného štýlu. V lete (keď som zostala na dôchodku) a na jeseň sa mi

v mysli občas vynorila podobná myšlienka. Nebol však čas a vhodná energia ju zachytiť a podchytiť. „Však raz to príde“ mi stále znelo ako ozvena. Ale prichádzala aj druhá otázka“ „Ako môžem byť ešte užitočná? Ako využiť svoje dary , aby priniesli úžitok ľuďom, ktorí to potrebujú?“ Zvlášť v tejto koronkovej dobe, keď človek nevie, „kam z konopy“.

V decembri, keď dynamiku leta a príjemnú žiarivosť jesene vystriedal sivý a clivý usedavý pokoj zimy (prerušený iba vianočnými a novoročnými radovánkami), začala som zo svojho vnútra ako z klbka pomaly odvíjať myšlienky jednu za druhou. Spletala som z nich aj krásny vzor –

v podobe fotoreceptov na FB. Začal sa formovať zaujímavý facebookový projekt skupinka Babičkina kuchynka. Veľmi ma oslovila a motivovala takáto interaktívna forma komunikácie „so stravníkmi na diaľku“. Myšlienky, pôvodne ponorené hlboko v mojom vnútri (v srdci), začali vychádzať na povrch a naberať na sile a kráse. Vďaka vám všetkým, ktorí ste stáli pri zrode spolu so mnou. Vďaka aj vám, ktorí sa neustále k nám pridávate.

Ako sa hovorí, dobrý gazda v zime neleňoší, ale gazduje – hodnotí starý rok, plánuje, premýšľa, kalkuluje, pripravuje sa na nový rok. V kuchynke pri piecke, keď sú jeho políčka prikryté veľkou pokrývkou snehu a mrzne ako na ďalekej Sibíri, sa vžíva do nových možností ďalšej vegetačnej sezóny, ktorá by mohla priniesť lepšie výsledky, aby nachoval rodinu aj statok. Kontroluje si svoje sýpky, sklady, špajze, aby mal prehľad, či prečká dlhé zimné dni bez hladu.

Gazda, ja i ktokoľvek iný, kto si sadne v zime ku kozubu a popustí uzdu svojim myšlienkam, môže sa krásne postarať o ich zrodenie a zasiatie v ďalšom období. Takže platí „Čo seješ, to žneš“. Pravdu povediac, sejeme už v zime. V Zime sa datuje zárodok a zrod myšlienok. Na jar sa rodia a naším pričinením ich udržujeme pri živote a raste.

Priznám sa, že toto všetko o zrode myšlienok a nových vecí viem už dávno. A predsa v čase, keď som počas zimnej karantény a LD hľadala „záchrannú vestu“, aby som sa nepotopila v stojatých vodách neznámeho územia, som si toto vôbec neuvedomila. Až na včerajšej nedeľnej popoludňajšej prechádzke, keď som sa kochala v žiari už takmer jarného slniečka a zvyškoch snehu na poliach a ľadu po okrajoch potôčikov. Pocítila som rozlúčku so Zimou a vyzývavú silu a krásu jari. Ako si pomaly ale isto odovzdávajú žezlá. Ako sa derie na povrch túžba byť zase človekom bez obmedzení a bez hraníc, byť súčasťou jari a jej obrodzujúcej, ozdravujúcej energie.

Snažím sa v každom ročnom období načúvať ich posolstvu. Vychutnávať si ich. Nechávam ich na mňa pôsobiť, prijímať ich ako svojich kamarátov. Komunikujem s nimi, vďačím im za to, že práve tu a teraz prišli do môjho života, aby ma posilnili, zocelili, zharmonizovali. Priznám sa, že počas života vo veľkomeste som si tieto krásy „užívala“ iba cez okná bytu na 11. poschodí alebo prevádzky vo Freshmarkete (od 7.00 do 19.00 hodiny !),, alebo cestou do a z práce – cez okná auta. Dvakrát do mesiaca počas pobytu na chalupe cez víkendy. To nahradilo ten planý život vo veľkomeste. Z týchto pár dní som žila ostatný čas mimo provincie.

Až teraz si naplno uvedomujem, čo je to prežívať každé ročné obdobie v plnej kráse a do dôsledkov. Sedieť pri piecke, keď je za oknami chlad, mráz, sneh, vietor. Nemôcť ísť na dvor, do záhrady – iba na chvíľu. Vnímať čaro zimy spoza okien, aj keď mám len pár krokov na dvor. Práve v takýchto chvíľach sa musím ponoriť do seba. Pracovať na sebe, oddychovať, venovať sa čítaniu, ručným prácam, preciťovať svoje potreby, plánovať, variť kvalitné jedlo, ktoré dodá energiu a teplo. Alebo navrhnúť si osevný plán na záhradke a tešiť sa zo semienok v sáčkoch, ktoré pôjdu čo nevidieť vlastnoručne do zeme. A tešiť sa, že o pár dní všetko dostane zelenú…

Pokračovanie – Posolstvo zimy pri príprave jedla.