VĎAKA ZEMI ZA JEJ DARY. S NIMI SA NÁM DOBRE VARÍ.

Pri príležitosti dňa Zeme som pôvodne chcela napísať článok o tom, ako vnímam Zem ako takú a Zem, ktorá mi denne poskytuje pevnú pôdu pod nohami a pod kolenami na záhonoch, keď sa k nej s úctou a v potu tváre skláňam pri pestovaní zeleniny. Preukázať však vďaku matke Zemi cez lásku k vareniu a starostlivosť o záhradu a pestovanie plodín je tiež vhodný spôsob. Včera som si prečítala v Babičkinej kuchynke príspevok a niekoľko reakcií naň. Podnietil ma k napísaniu článku, ktorý venujem matke Zemi. A všetkým, ktorí si želajú vybudovať „raj“ na zemi.

„Ako nie je to podľa zásad makrobiotiky… ale ja som tejto stránke a pani Gabriela Žlebeková taká vďačná, že sa mi darí postupne pridávať do varenia viac zeleniny a naučila ma častejšie používať obilniny a strukoviny placky, nákypy schovajú všeličo pri deťoch a mužovi nevedia, čo jedia a chuti im to a učím sa obmieňať jedlo aj z toho, čo ostalo zo včera.

Zemiakovozelerové pyré

placky zo špaldy, žltého hrachu, mrkvy, tofu údeného

cesnakovú dresing

judasove ucho s mrkvou

hokaido polievka“

Na príspevok som odpísala:
Evi, Martinka, Ivetka, Marta (a mnoho ďalších priaznivcov dobrej stravy a dobrého slova, ktorí sú zatiaľ „mimo tohoto rozhovoru“) ďakujem za vaše názory a vďaku. Teším sa veeeľmi, že vás môžem inšpirovať pri varení. Keby som varila ja alebo vy podľa striktných „zásad makrobiotiky“, priaznivá odozva na vaše i moje zdravé kuchárske umenie vo vašich domácich podmienkach by sa dostavila pomalšie… Poznám to z mojej 15-ročnej praxe v Zdravíčku. Vyjadrenie pani Evky „…sa mi darí postupne pridávať do varenia viac zeleniny a naučila ma častejšie používať obilniny a strukoviny“ svedčia za všetko. “ Vlastne aplikuje najdôležitejšie zásady makrobiotiky – bez toho, aby sa do nich „zašnorovala“. Pokračuje „… a chutí im to.“ Tieto slová sú krásnym vyjadrením, že ide o viac ako o systém zásad varenia a životného štýlu, ide o človeka, o rodinu, o krásnu ľudskú transformáciu. O tom to všetko je. A ja cítim potrebu podeliť sa s vami všetkými o túto radosť – byť súčasťou zdravej prírody, zdravého rozumu, cítiaceho a láskou pulzujúceho srdiečka a vytvárať tak priestor a podmienky pre nové Stvorenie. ĎAKUJEM.

V písaní pokračujem, lebo nedá mi nedokončiť tému. Makrobiotika a makrobiotický životný štýl mi prišli do života v čase, keď som ich najviac potrebovala. Tak to už v živote býva… O tom som písala v niekoľkých článkoch niekedy vo februári – marci. Uvedomila som si, že makrobiotické zásady mi vyhovujú, vychádzajú z Prírody, zo Stvorenia a že má zmysel aplikovať ich v každodennom živote. Obklopila som sa mnohými knihami s danou tematikou, hltala som v tomto smere všetko, čo som vládala a chápala. Aj praktizovala. Absolvovala som niekoľko kurzov, hlavne v Čechách. Pokiaľ neprišiel Roy Littlesun. Jeho príchodom a pôsobením som začínala „nadľahčovať“ teóriu i prax a vnímať moje kuchárske pôsobenie uvoľnenejšie. Roy na svojich kurzoch nedával do prílišnej pozornosti slovo makrobiotika. Proste varil a rozprával, vysvetľoval súvislosti i zážitky a my sme ho vnímali doslova všetkými zmyslami. Cítili sme veľkú úctu k nemu. Hlavne nás fascinovala jeho životná energia, vitalita, schopnosť vo svojich nad 80 rokov (nikdy sme presne nepoznali jeho vek, vždy vyzeral jednako) cestovať po svete a šíriť myšlienku zmeniť svet a začať od seba. Tá ma motivovala v tom, že na denných jedálnych lístkoch som vždy mala v hlavičke napísané heslo „Poďme spolu zmeniť svet – začnime zvnútra“.

Pri Royovi som si vždy uvedomovala (stále aj uvedomujem) „nadčasovosť“ jeho spôsobu varenia, jedinečnosť, ľudskosť, transformačnú schopnosť zapáliť a prostredníctvom ohňa a jedla udržiavať človeka vo svojej kráse a poslaní „byť na obraz boží“ a slúžiť pokojným mierumilovným zásadám Stvorenstva. Snažím sa tieto krásne čnosti vnášať aj do akejkoľvek mojej životnej aktivity, aj do varenia. Netvrdím o sebe, že som odborníčka na makrobiotické varenie. Som milovníčka dobrého varenia a dobrého slova. Ak sa mi pritom podarí inšpirovať ľudí a pozvať ich do kuchyne tisícich možností zdravého kulinárskeho umenia, tak je to dôkaz toho, že som si vybrala správny smer.

Na dôvažok: Boli časy, keď u nás v Zdravíčku Roy robil aspoň dvakrát do roka kurzy (asi v priebehu 7 – 8 rokov). Raz som sa ho spýtala, čo hovorí na našu stravu, či je dosť makrobiotická. Poprezeral si a naberačkou premiešal jedlo v jednotlivých gastro nádobách vo výdajnom ohrevnom pulte a konštatoval: „Gabriela, prečo pochybuješ o svojom jedle? Máš v ponuke všetko, čo treba – makrobiotika nie je veda.“ Odvtedy som sa ho už nikdy nepýtala na kvalitu a „kategóriu“ môjho jedla. Iba som sa naučila veriť sebe samej (v spolupráci s vyšším Princípom), dobrému zámeru a nadobudnutým poznatkom a skúsenostiam v praxi. Vždy som viedla úprimný dialóg so stravníkmi, aby som poznala ich názory a potreby a vedela na ne reagovať.

Nakoniec sa vrátim k úvodnému citátu: „Ako nie je to podľa zásad makrobiotiky…“ A dodám k tomu iba toľko: A život ide ďalej. Prajem vám, aby sa vám v ňom darilo – podľa zásad svojho srdca a zdravého rozumu. Teraz, keď si užívam dôchodok v lone prírody „na grunte“ mimo hlavného mesta, uvedomujem si, že Príroda prináša nevyčerpateľný zdroj múdrosti a možností – a zásad, ktoré stojí za to rešpektovať. Naviac – život v objatí prírody prináša aj nový rozmer: získavanie potravy vlastným pričinením, dopestovaním zeleniny na svojich políčkach a ovocia v sade. Starostlivosť o ne „odmalička až po zrelosť“, po možnosť slúžiť človeku na obživu. To je ako v potu tváre sa starať o svoje živobytie. Kolobeh života, Pravda Právd. Vďaka za tie dary.